Je lepšie predstierať než byť sama?

Naozaj sme sa ocitli vo svete kde je lepšie predstierať ako priznať si, že sme samé? Existuje mnoho vzťahov, ktoré nie sú založené na láske. Sme s niekým len preto aby sme vytvorili dojem, že nie sme samé a máme šťastný vzťah. Čo všetko sme ochotné predstierať? Tvárime sa, že sme vo vzťahu spokojný a šťastný a nič nás netrápi. S partnerom si nerozumieme, upadli sme do stereotypného vzťahu. No aj napriek tomu sa bojíme. Bojíme sa priznať si, že to nefunguje. Bojíme sa, že by sme ostali samé.

Zvykli sme si žiť iba navonok. Ako to myslím? No tak, že nás zaujíma iba okolie. Snažíme sa každého okolo seba presvedčiť aký sme šťastný a spokojný. Snažíme sa vytvoriť ilúziu dokonalého vzťahu. Ale tak to jednoducho nefunguje. Dôležité je, čo cítime my! Ako sa cítime, čo práve prežívame. Je úplne jedno, čo si o nás myslia ostatný. Ak nie sme šťastný musíme povedať nie. Musíme si priznať, že vzťah už ďalej nemá zmysel. Toto je asi tá najťažšia vec.

Žijeme v „online“ svete. Všetko zdieľame so svojimi priateľmi. Každú jednu významnú udalosť, spomienku či výlet. Dokonca aj bežný deň. Krásna fotka s vaším priateľom vám síce prinesie dobrý pocit a krásne reakcie okolia plné závisti. Neprinesie vám však vaše osobné šťastie a raz si budete musieť priznať pravdu. Predstierať niečo nemá zmysel. Ak existuje problém, musíme si ho priznať a vyriešiť ho.

Ak si to nepriznáme budeme neustále žiť tak ako doteraz. Takže nám neostáva nič iné len vybrať si. Vybrať si osobné šťastie a spokojnosť. Každý problém sa dá vyriešiť a je najlepšie ho riešiť, čo najskôr. Predstierame, že sa smejeme na jeho vtipoch. Niektoré to robia preto lebo sa boja osamostatniť. Zvykli si a je to pre nich zložité. Podľa mňa predstieranie nemá zmysel. Mali by sme sa správať, tak ako to cítime. Len tak budeme šťastný a šťastný budú aj ľudia okolo nás.